Aktuality

Zníženie nákladov na vykurovanie v bytových domoch

Tak, ako pri iných tovaroch, platí vzťah predávajúceho (v bytových domoch je to dodávateľ tepla) a kupujúceho (odberateľa tepla) aj pri odbere tepla. Predávajúci má záujem ponúknuť a predať čím viac, kupujúci má právo kúpiť len toľko, koľko potrebuje. Určite ste sa stretli so „zásielkovými obchodmi“, ktoré rozosielajú tovary poštou. Adresát môže zásielku odmietnuť. Ale keď ju prijme, musí za ňu zaplatiť.
Podobne je to aj s teplom. Záujmom predávajúceho – dodávateľa tepla je uspokojiť dopyt po dodávanom tovare – teple na vykurovanie a prípravu teplej vody. Odberateľ nemusí prijať všetko ponúkané teplo. Ale ak ho spotrebuje, musí zaň zaplatiť. Za množstvo spotrebovaného tepla – tak ako za odber akéhokoľvek iného tovaru – je zodpovedný odberateľ. A to aj v tom prípade, ak odberateľ nemá vo svojom dome zariadenie na reguláciu spotreby tepla a spotrebuje nekontrolovateľne toľko tepla, koľko dodávateľ vyrobí.
O pravidlách zásobovania teplom hovorí zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike a zákon č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti (obidva v znení neskorších zákonov). Ukladajú povinnosti ako dodávateľom tepla, tak aj odberateľom. Odberateľom tepla (vlastníkom a správcom domov) zákony ukladajú povinnosti, ktorých zmyslom je technicky vybaviť vykurovaciu sústavu tak, aby
1.) v celom dome bola zaručená funkčnosť vykurovania,
2.) obyvatelia mali možnosť regulovať odber tepla podľa svojich potrieb a ekonomických možností.
Dozorom nad plnením povinností vyplývajúcich zo zákonov o tepelnej energetike a o energetickej efektívnosti pre dodávateľov a odberateľov tepla je poverená Štátna energetická inšpekcia (ŠEI). V prípade nesplnenia zákonných povinností je ŠEI oprávnená ukladať pokuty.

Čím môže byť spôsobená vysoká spotreba tepla?
Všimli ste si, že v niektorých domoch býva v zime mnoho otvorených okien, dokonca aj počas najsilnejších mrazov? Je to spôsob „regulácie“ izbovej teploty pri prekurovaní a absencii iných spôsobov nefunkčných zhrdzavených radiátorových ventiloch. Takýmto spôsobom uniká von oknami 30-50 % tepla!
Väčšina našich bytových domov bola postavená v dobe, keď teplo nebolo považované za tovar a jeho cena bola zanedbateľná. Na vykurovaciu sústavu bola kladená jediná požiadavka: všetky byty musia byť vykurované najmenej na 21°C. A čo s bytmi a miestnosťami vykurovanými na vyššie teploty? Otvoriť okná, vyvetrať. Montovať zariadenia na reguláciu vykurovania? Načo, keď cena „vyvetraného“ tepla bola oveľa – oveľa nižšia, ako cena regulačného zariadenia?
Z toho vyplývala aj technická vybavenosť vykurovacej sústavy v domoch a nemožnosť regulovať spotrebu. Koľko tepla sa ušetrí, ak zatvoríte radiátor v takomto dome? O toľko, o koľko znížite prietok vykurovacej vody v zavretom radiátore, sa zvýši prietok v okolitých radiátoroch – teplo ušetrené v jednom radiátore sa natlačí a spotrebuje v okolitých radiátoroch – spotreba domu sa nezníži.
Hydraulické vyváženie nie je navždy
Vyváženosť vykurovacej sústavy závisí od spôsobu jej prevádzky, riešenia údržby, opráv, odstraňovania porúch. Znehodnotiť hydraulické vyváženie niekedy dokáže jediný montážny úkon pri riešení banálnej poruchy. To, že montér vie používať montážne náradie neznamená, že je odborníkom na funkčnosť vykurovacích sústav. Hovorí sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami – a veľmi často to platí aj pri opravách vykurovacích sústav.
V niektorých domoch možno v minulosti bolo vykonané hydraulické vyváženie a boli namontované termostatické ventily. Avšak v dôsledku nevhodných zákrokov – rekonštrukcií, opráv, výmen vykurovacích telies a armatúr – stratila vykurovacia sústava pôvodnú funkčnosť.
Významnou zmenou je aj zateplenie objektu. Ak bolo hydraulické vyváženie vykonané pred zateplením, po zateplení sú vlastnosti vykurovaného objektu úplne iné – a tomu musia zodpovedať aj následné zmeny v hydraulickom vyvážení vykurovacej sústavy.
Čo je to hydraulické vyváženie a aký je jeho význam?
Úlohou hydraulického vyváženia je:
1.) odstrániť rozdiely medzi nedokurovanými a prekurovanými miestnosťami a vytvoriť podmienky na dosiahnutie rovnakej teploty vo všetkých miestnostiach,
2.) vytvoriť podmienky pre reguláciu spotreby tepla, tak, aby teplo ušetrené jedným radiátorom nebolo natláčané do okolitých radiátorov, ale aby sa táto úspora prejavila aj v spotrebe domu.
Základnými prostriedkami na hydraulické vyváženie sú radiátorové termostatické ventily vhodného typu a vlastností, ktoré treba namontovať na všetkých radiátoroch a regulátory diferenčného tlaku, ktoré treba namontovať na rozvodoch.

Čo sa deje pri zatváraní radiátorových ventilov?
Pri zatvorení radiátorových ventilov sa znižuje prietok radiátormi a objektom. Čerpadlo, ktoré zabezpečuje obeh vykurovacej vody, na zníženie prietoku zareaguje podobne, ako keď na vysávači zapcháte hadicu: zvýši tlak, ktorým sa snaží prekonať odpor privretých alebo zavretých ventilov. Ak by v dome boli namontované len termostatické ventily bez ďalšieho zabezpečenia, nemohli by plnohodnotne plniť svoju regulačnú funkciu.
Termostatické ventily potrebujú pre svoju činnosť vhodné pracovné podmienky. Tak, ako elektrospotrebiče potrebujú pre svoju činnosť správne elektrické napätie, tak termostatické ventily potrebujú správny diferenčný tlak. Ak by bol príliš nízky, radiátor by nemal dostatočný tepelný výkon ani pri úplne otvorenom ventile. Oproti tomu nadmerný diferenčný tlak spôsobuje hluk, pískanie ventilov a obmedzenie až stratu regulačnej funkcie.
Práve z týchto dôvodov musí byť v objektoch s termostatickými ventilmi – ako súčasť hydraulického vyváženia – riešená regulácia diferenčného tlaku. Regulátor diferenčného tlaku je armatúra, ktorá sleduje tlakový rozdiel medzi prívodným a spiatočným potrubím. Keď zaregistruje, že tlakový rozdiel (napríklad v dôsledku zatvárania termostatických ventilov) začína stúpať nad nastavenú hodnotu, samočinne sa začne zatvárať a znižovať prietok vykurovacej vody. Tým nedovolí čerpadlu zvýšiť v objekte tlakový rozdiel a nechcený prietok nepustí do domu. Vhodne inštalované regulátory diferenčného tlaku udržujú diferenčný tlak na požadovanej úrovni. To, čo sa ušetrí na radiátore, sa ušetrí aj v dome.
Regulátor takto funguje len vtedy, ak nastavenému diferenčnému tlaku svojimi vlastnosťami zodpovedá aj použitý typ termostatických ventilov. Ak by boli na radiátoroch použité nevhodné nízkoodporové ventily, neboli by odolné voči pretláčaniu neželaného prietoku pri nastavenom diferenčnom tlaku. To, čo odmietne svojim zatvorením jeden termostatický ventil, by sa natlačilo cez iný. To nie je želaný stav.
Ak je v objekte použitý nesprávny druh regulátora diferenčného tlaku, regulátor diferenčného tlaku umiestnený na nevhodnom mieste, ak je zle nastavený, alebo ak v regulovanom okruhu má termostatické ventily nevhodných vlastností, regulácia diferenčného tlaku nefunguje.
Správne riešený spôsob regulácie diferenčného tlaku účinne chráni dom pred natláčaním nechceného tepla. Dovolí v objekte len taký prietok vykurovacej vody, ktorý si želajú obyvatelia domu mierou otvorenia svojich termostatických ventilov.

Nie je termostatický ventil ako termostatický ventil.
Termostatický ventil sa nedá nahradiť hocijakým termostatickým ventilom. Pre porovnanie: každé auto má kolesá – ale každé má kolesá iných vlastností, rozmerov. Nemôžete si dovoliť namontovať na auto úplne iné koleso. Aj keby sa ho podarilo namontovať, vlastnosti auta by sa zhoršili.
Aj termostatické ventily sa vyrábajú v mnohých rozmeroch a druhoch vyhotovenia, pre rozdielne spôsoby použitia: pre jednorúrkové sústavy, dvojrúrkové sústavy, malé objekty, rozľahlé objekty, výškové objekty,... Niektorí výrobcovia vyrábajú aj 10 druhov termostatických ventilov, pričom pre váš radiátor môže byť vhodný len jeden z nich. Alebo sa môže stať, že v sortimente niektorého výrobcu vôbec nie je vhodný typ termostatického ventilu.
Výmena termostatického ventilu za nevhodný typ alebo druh ventilu môže spôsobiť problémy funkčnosti. Vykurovacia sústava je zložitý organizmus, v ktorom všetko súvisí so všetkým. Môže sa stať, že nebude vykurovať radiátor s nesprávnym ventilom, ale aj to, že v dôsledku nesprávnej výmeny prestanú vykurovať iné radiátory v sústave. Môže sa objaviť hlučnosť, ktorá sa môže šíriť do iných bytov. Môže sa zhoršiť regulačná schopnosť domu ako celku, čoho dôsledkom je zvýšenie spotreby tepla a nárast nákladov na vykurovanie domu.
Pri výmene alebo montáži je vhodné nechať si poradiť od odborníka, ktorý pozná konkrétnu vykurovaciu sústavu, jej vlastnosti a pozná požiadavky kladené na termostatický ventil. Buď na projektanta hydraulického vyváženia, alebo na niekoho, kto má projekt hydraulického vyváženia a potrebné informácie z neho vie zistiť. Projektová dokumentácia by mala byť uložená u správcu domu a pre takéto prípady musí byť k dispozícii.

Prečo musia byť rovnaké ventily namontované na všetkých radiátoroch?
Pre hydraulické vyváženie veľkých objektov, ktorými spravidla bytové domy a administratívne budovy sú, sa väčšinou používajú vysokoodporové radiátorové ventily, čo znamená, že voda cez ne preteká cez úzky otvor – s priemerom okolo 2-3 milimetre. Na to, aby všetkými radiátormi pretekal požadovaný prietok, musia byť na všetkých radiátoroch vysokoodporové ventily rovnakej konštrukcie a s potrebným nastavením. Oproti tomu staré radiátorové kohúty majú otvor s priemerom 1-2 centimetre. Ak by v sústave s vysokoodporovými ventilmi zostal namontovaný čo i len jeden nízkoodporový ventil, vznikol by skrat: cez nízkoodporový ventil pretečie mnohonásobne väčší prietok ako je potrebné – bez úžitku, spiatočným potrubím von z domu – a tento prietok samozrejme chýba na ostatných radiátoroch s vysokoodporovými ventilmi, ktoré zostanú nedokurované.

Čo je to termostatická hlavica a aký je jej význam?
Termostatický ventil pre hydraulické vyváženie pozostáva z dvoch častí: vysokoodporového ventilu a termostatickej hlavice. Vysokoodporový ventil, ako už bolo vysvetlené, má vyvažovaciu funkciu.
Termostatická hlavica je regulátor. Udržiava v miestnosti teplotu, ktorú si nastaví užívateľ bytu. Sníma teplotu vzduchu vo svojom okolí, a keď zistí, že teplota stúpa nad nastavenú hodnotu, samočinne zatvorí prívod vykurovacej vody do radiátora – vypne radiátor. Keď teplota začne klesať, opäť otvorí – zapne radiátor. Požadovanú teplotu – to znamená teplotu, pri ktorej hlavica začne zatvárať – je možné nastaviť v rozsahu až do 28 °C (poznámka: dosiahnuteľná teplota závisí od teploty vykurovacej vody, ktorú reguluje dodávateľ tepla).
Dodávateľ tepla vykuruje podľa toho, aká je teplota v najchladnejšom byte – otočenom na sever. Ale v ostatných bytoch je teplejšie. Oslnené byty sú vykurované Slnkom, a to často intenzívne aj počas silných mrazov. Teplo vzniká aj pri varení, žehlení a pri používaní elektrospotrebičov. Veľa tepla produkuje chladnička (horúca zadná strana). A prebytočné teplo sa odvádza vetraním.
Ak termostatická hlavica zaregistruje, že priestor je dostatočne vykúrený, preruší odber tepla, čím dosahuje vysoké úspory.
Ak človek odchádza z bytu – do zamestnania, na dovolenku – povypína elektrospotrebiče. Taktiež nesvieti v celom byte, keď sa zdržuje len v jednej miestnosti. Termostatická hlavica umožňuje správať sa rovnako aj ku vykurovaniu: znížiť teplotu pri odchode z bytu alebo v miestnostiach kde nie som, večer zvýšiť si teplotu v obývačke pri pozeraní televízie. A čo je dôležité v porovnaní s ručným ovládaním: umožňuje znížiť žiadanú teplotu, nie odstaviť vykurovanie! Vždy využije na vykurovanie najprv teplo zo Slnka alebo iné zdroje tepla, a až ak tie nestačia vykúriť miestnosť, otvorí prívod do radiátora. A to samočinne.
Termostatické ventily s hydraulickým vyvážením sú účinnou zbraňou proti natláčaniu nechceného tepla. Termostatické ventily vytvoria podmienky pre úsporu tepla, ale úspora je závislá od toho, akým spôsobom sú používané. Závisí len od užívateľov bytov, koľko tepla do svojho domu pustia.

Ako dosiahnuť, aby aj susedia regulovali spotrebu tepla?
Najúčinnejším spôsobom, ako motivovať k úsporám, je meranie spotreby a platenie za vykurovanie podľa spotreby. S tým, čo sa meria, sa aj šetrí: s elektrinou, plynom, teplou vodou... Náklady za vykurovanie sú vyššie, ako ostatné náklady na užívanie bytu a je tu teda aj možnosť najväčších úspor.
Pre meranie spotreby tepla je možné použiť niektorý zo spôsobov pomerového merania na radiátoroch. Meraním a rozpočítaním nákladov na jednotlivé byty sa zaoberajú špecializované firmy.
Byty s rôznou polohou v dome majú rôzne tepelné straty. Byty na kraji domu a pod strechou sú ochladzované viac, ako byty uprostred. Stredné byty sú vykurované od susedov. Na to, aby neboli okrajové byty znevýhodnené oproti stredným, sa používajú koeficienty polohy bytu.
Podľa skúseností sa po hydraulickom vyvážení s termostatickými ventilmi a pri meraní pomerovými rozdeľovačmi sa môže spotreba tepla za dom znížiť až o 30-35 % oproti pôvodnému stavu. Táto úspora je priemerná, v dome sú byty s väčšou alebo menšou úsporou.

Je montáž ventilov v bytoch – na radiátoroch povinná? Ako je to s ústavným právom na súkromie?
Radiátorový ventil má vyvažovaciu funkciu voči vykurovacej sústave, a preto nie je príslušenstvom bytu, ale príslušenstvom spoločnej vykurovacej sústavy. Ústava SR hovorí, že súkromie môže byť narušené len v zákonmi vymedzených prípadoch. Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov je vlastník bytu povinný sprístupniť byt a umožniť montáž – opravu a údržbu spoločných zariadení. Bez umožnenia montáže v bytoch nie je možné splniť povinnosť vyplývajúcu zo zákona o energetike č. 657/2004 Z.z. a zo zákona o energetickej efektívnosti č. 476/2008 Z.z. – vyvážiť vykurovaciu sústavu.

Diagnostika porúch v rozvodnej sústave ÚK
Zistenie porúch v rozvodných sústavách ÚK je zložité. Rovnaké príznaky (nedokurované vykurovacie teleso, alebo časť budovy) môžu byť zapríčinené množstvom rôznych vplyvov. Pre udržanie trvalej funkčnosti a hydraulickej vyváženosti sústavy je nevyhnutné vedieť poruchy správne diagnostikovať a odstraňovať skutočné príčiny porúch. Bez systému na diagnostiku porúch je zisťovanie príčin porúch skusmé a náhodné a namiesto odstránenia poruchy hrozí vysoké riziko znehodnotenia vyváženia. Nesprávne určená príčina poruchy a z toho vyplývajúce nesprávne zásahy v sústave sa stávajú ďalšími zdrojmi porúch.
Vytvorenie diagnostického systému nemusí vyžadovať zvyšovanie počtu špeciálnych drahých diagnostických armatúr. Ak sa diagnostický systém buduje v rámci projektu hydraulického vyváženia, spravidla je možné využiť armatúry, ktoré plnia aj funkciu hydraulického vyváženia.
Nie každá sústava s realizovaným hydraulickým vyvážením je diagnostikovateľná. Ak armatúry nie sú dimenzované a umiestnené s ohľadom na diagnostiku, dodatočné vybudovanie diagnostického systému nemusí byť lacnou záležitosťou.