Aktuality

Ako nová vyhláška mení rozpočítavanie nákladov na rok 2010?

04.08.2010

Vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 358/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa vyhláška č. 630/2005 Z. z.. Zmena sa týka bytových domov, ktoré majú inštalované pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov pretože, okrem iných, mení spôsob rozpočítavania nákladov na vykurovanie od januára 2010. "Vyhláška sa zmenila preto, lebo prax priniesla poznatky o dosahoch na obyvateľstvo, ktoré nebolo možné ignorovať. Preto sa vytvoril určitý kompromisný návrh, ktorý zvýraznil základnú zložku s cieľom znížiť rozdiely medzi jednotlivými bytmi,“ zdôvodňuje rozhodnutie Mária Marková z odboru regulácie tepelnej energetiky ÚRSO.

Čo zmenila nová vyhláška

Nová vyhláška ÚRSO odporúča zmeniť rozpočítavanie nákladov za dodané teplo do bytov. Náklady na vykurovanie sa budú naďalej deliť na základnú a spotrebnú zložku. Podiel základnej zložky, ktorá sa rozráta podľa plochy bytov, a spotrebnej zložky, ktorá sa rozráta podľa hodnôt nameraných na radiátorových meračoch tepla, sa však mení. Podiel základnej zložky pri rozpočítavaní tepla ÚRSO určoval doteraz na 30 až 50 percent (ak sa byty nedohodli, tak 40 %). Podiel spotrebnej zložky určoval od 50 do 70 % (ak sa byty nedohodli, tak 60 %). Úrad tento pomer po novom mení na 60 percent podľa plochy bytu a 40 percent podľa údajov z meračov, ak sa vlastníci v dome nedohodnú inak.

Čo možno od novej vyhlášky očakávať

Pravdepodobne zvýšenie účtov za teplo pre vnútorné byty a zníženie účtov pre rohové byty. Tvorcovia vyhlášky sa touto zmenou snažia riešiť problém značných rozdielov v platbách jednotlivých bytov, často označovaný ako „kradnutie tepla“. Nový pomer základnej a spotrebnej zložky je spravodlivejší s ohľadom na problém prestupu tepla a zvýhodňovania vnútorných bytov na úkor chladnejších vonkajších. V praxi táto úprava rieši problematiku veľkých diferencií vo vykurovacích nákladoch medzi jednotlivými bytmi v rámci bytového domu. Tie boli spôsobené prevažne tým, že väčšina nákladov za kúrenie bola určená spotrebou. Nastávali prípady, kedy poloha bytu mohla spôsobiť aj viac ako 100 percentné rozdiely vo vykurovacích nákladoch. Takéto veľké rozdiely nie sú fyzikálne možné z dôvodu veľkých prechodov tepla medzi bytmi. Doplácali na to veľmi tí majitelia bytov, ktorí kúrili v porovnaní so susedmi, ktorí vypli radiátory. Ak mali dobrú polohu svojho bytu, teda nešlo o krajný alebo horný byt, odoberali vlastne teplo od susedov. Najviac znevýhodnené priestory v rohoch bytových domov pred extrémnymi nákladmi čiastočne chránia aj koeficienty, ktoré sa vyhláškou nemenia. Koeficientmi sa násobí nameraná spotreba tepla v byte a o túto hodnotu sa zníži celková spotreba.

Konečné rozhodnutie je na vlastníkoch

Nový pomer rozpočítavania spotreby tepla nie je povinný. Vyhláška síce stanovuje postup, konečné rozhodnutie však závisí od samotných majiteľov ale vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu sami rozhodnúť sa na schôdzi vlastníkov o spôsobe rozpočítavania vykurovacích nákladov, t.j. určiť si pomer základnej a spotrebnej zložky.